/ Nezaradené / Od

Čomu veríme

Naša viera je založená výhradne na Biblii – Božom slove, ktoré tvorí 66 kníh Starej a Novej zmluvy. Veríme, že je jedinečne, verbálne a plne inšpirovaná Duchom Svätým a že vo svojich pôvodných rukopisoch bola napísaná bez vecných chýb. V záležitostiach, ku ktorým sa vyjadruje, ju považujeme za najvyššiu a konečnú autoritu.

Ako ekumenická kresťanská organizácia nie sme pod autoritou žiadnej konkrétnej cirkvi, ale svojou misiou sa snažíme podporovať vzájomnú spoluprácu ľudí zo všetkých kresťanských cirkví na Slovensku. Prijímame všetky doktríny, na ktorých sa historicky zhodli všetci kresťania; v ostatných doktrinálnych záležitostiach sme zástancami slobody osobnej viery človeka za predpokladu, že táto viera vychádza z učenia Biblie.

V našej misijnej činnosti sa snažíme zameriavať na to, čo nás ako kresťanov spája, a nie na to, čo nás rozdeľuje.

Veríme nasledujúcim kresťanským doktrínam: 

  1. Je jediný pravý Boh, ktorý existuje večne a v troch osobách – Otec, Syn a Duch Svätý. Každá z nich má v rovnakej miere všetky atribúty Božstva aj charakteristiky osoby. (5M 6, 4; Mt 28, 18; Jn 1, 1-3; Sk 5, 3,4)
  2. Ježiš Kristus je Boh, živé Slovo, ktoré sa stalo telom prostredníctvom zázračného počatia z Ducha Svätého a narodenia z panny. V Kristovi je preto v jednej osobe navždy zjednotené dokonalé Božstvo a skutočná ľudskosť. (Jn 1, 1, 14; Mt 1, 18-25; Lk 1, 30-37; Kol 2, 9; F 2, 6-11)
  3. Ježiš žil bezhriešnym životom a dobrovoľne zaplatil za hriechy ľudí tým, že namiesto nich zomrel na kríži. Tým uspokojil Božiu spravodlivosť a umožnil spasenie všetkým, ktorí dôverujú jedine jemu. (1Jn 3, 5; 1Pt 3, 18; Jn 10, 17-18; 2K 5, 21; 1Jn 4, 10; R 3, 24-26)
  4. Kristus vstal z mŕtvych v tom istom tele (i keď už oslávenom), v ktorom žil a zomrel. (1K 15, 4; 14; Lk 24, 36-43; Jn 20, 24-29)
  5. Kristus v tele vystúpil na nebesia a zasadol po pravici Boha Otca, kde sa ako jediný prostredník medzi Bohom a ľuďmi neustále prihovára za tých, ktorí mu patria. (Sk 1, 9-11; Ef 1, 20; 1Tim 2, 5; Heb 7, 24-25; 1Jn 2, 1-2)
  6. Človek bol pôvodne stvorený na Boží obraz. Zhrešil tým, že neposlúchol Boha, a tak sa odcudzil od svojho Stvoriteľa. Kvôli tomuto historickému pádu sa celé ľudstvo dostalo pod Božie odsúdenie. (1M 1, 26-27; 2, 15-17; 3, 1-24; R 5, 12-21; 1K 15, 21-22)
  7. Ľudská prirodzenosť je skazená, preto človek nie je schopný páčiť sa Bohu. Každý človek potrebuje znovuzrodenie a obnovu z Ducha Svätého. (R 3, 9-20; Ef 2, 1-7; Mk 7, 20-23; Jn 3, 1-21; Tit 3, 5-7)
  8. Spasenie človeka je výhradne výsledkom Božej milosti, ktorá je daná zadarmo. Spasenie nie je celkovo ani čiastočne závislé od skutkov človeka, od jeho dobroty alebo od akýchkoľvek náboženských úkonov. Boh udeľuje svoju spravodlivosť tým, ktorí svoju vieru ohľadom spasenia vkladajú výlučne do Krista, čo ich v Božích očiach ospravedlňuje. (Ef 2, 8-10; R 3, 21-26; 9, 30-33; G 3, 1-14. 22-24)
  9. Výsadou tých, ktorí sa znovu narodili z Ducha Svätého, je to, že si môžu byť istí svojím spasením od chvíle, keď uverili v Ježiša Krista ako v svojho Spasiteľa. Toto uistenie nie je založené na žiadnych ľudských zásluhách, ale ho dáva Duch Svätý, ktorý veriacemu dosvedčuje pravdivosť Božieho svedectva v Božom slove. (1Tes 1–5; Jn 1, 12; 1Jn 5, 9-13; R 8, 14-17)
  10. Duch Svätý prišiel do sveta, aby zjavil a oslávil Krista a aby Kristovo spasiteľské dielo aplikoval na všetkých ľudí. Usvedčuje hriešnikov, priťahuje ľudí ku Kristovi a dáva im nový život, nepretržite v nich prebýva od chvíle ich duchovného narodenia a zapečaťuje ich až do dňa vykúpenia. Veriaci si plnosť, moc a vedenie Ducha privlastňuje vierou. (Jn 16, 7-15; Tit 3, 5; Jn 3, 5-8; R 8, 9; Ef 1, 13-14; 4, 30; 1K 6, 19; G 3, 2-3; R 8, 2-4)
  11. Každý veriaci je povolaný k životu v moci Ducha Svätého: aby nežil podľa žiadostí tela, ale aby prinášal ovocie na Božiu slávu. (G 5, 16-25; F 5, 18)
  12. Ježiš Kristus je hlavou cirkvi, svojho Tela. Telo Kristovo sa skladá zo všetkých ľudí, živých aj mŕtvych, ktorých spája spásonosná viera. (Kol 1, 18; Ef 1, 22-23; 5, 23-32; 1Tes 4, 13-18)
  13. Boh svoj ľud vyzýva k tomu, aby sa pravidelne zhromažďoval za účelom uctievania, účasti na sviatostiach, vyučovania z Písma a vzájomného povzbudzovania. (Heb 10, 23-25; Sk 2, 42; 20, 7; 1K 12, 20-28; 16, 1-2; Ef 4, 11-16; 1Tim 4, 13; 2Tim 3, 16; 4, 2)
  14. Po fyzickej smrti veriaci okamžite prichádza do večného, vedomého spoločenstva s Pánom a očakáva na vzkriesenie svojho tela k večnej sláve a požehnaniu. (2K 5, 8; F 1, 23-24; Lk 23, 39-43; 1K 15, 12-58; 1Tes 4, 13-18; 1Jn 3, 2; F 3, 21)
  15. Po fyzickej smrti neveriaci okamžite prichádza do večného, vedomého odlúčenia od Pána a očakáva vzkriesenie svojho tela k večnému súdu a odsúdeniu. (Lk 16, 19-31; Jn 5, 23-29; Zjav 20, 10-15; Mt 13, 40-43)
  16. Ježiš Kristus sa opäť vráti na zem – v osobnej, viditeľnej a telesnej podobe, aby zavŕšil chod dejín a večný Boží plán. (Sk 1, 9-11; 3, 19-21; Zjav 19, 1-22; 21, 1-27)
  17. Ježiš Kristus prikázal všetkým veriacim, aby po celom svete zvestovali evanjelium a činili učeníkov vo všetkých národoch. Naplnenie Veľkého poslania si vyžaduje, aby veriaci podriadil všetky svoje svetské i osobné ambície „Tomu, ktorý si nás zamiloval a vydal za nás seba samého.“ (Mt 28, 18-20; Mk 16, 15-16; Lk 24, 46-49; Sk 1, 7-8; R 12, 1-2; G 2, 19-20; F 3, 7-21)
Scroll to Top