Boj s poruchou prijímania potravy a nečakaná pomoc

V článku Božia milosť – kľúč k zmene života autorka Ney Bailey píše o tom, ako pochopenie Božej milosti môže viesť k radikálnej zmene života. V ďalšom pokračovaní jej príbehu sa zdôveruje so svojím zápasom so sebaobrazom a poruchou prijímania potravy (PPP): 

Budem úprimná ohľadom jednej oblasti môjho života, ktorú som potrebovala priniesť pred Pánov „trón milosti“. Takmer celý život som mala ťažkosti s jedlom a so všetkým, čo je s ním spojené. Nepamätám si, že by som v detstve bola tučná. Spomínam si však, ako sa na strednej škole moje kamarátky (ktoré vážili oveľa menej ako ja) neustále sťažovali, aké sú tučné. Vtedy som si s hrôzou uvedomila: „Ak si ony myslia, že sú tučné, a ja vážim ešte viac ako ony, musím byť fakt tučná!“ Myslím, že v tom čase som vážila okolo 53 kíl.

Približne od tej doby sa začal môj boj s jedlom a nadváhou. Začala som rozmýšľať nad tým, čo všetko by som nemala jesť – a o to väčšiu chuť som mala presne na tie veci.

Taktiež nepomáhali mamine komentáre typu: „V tých šatách by si vyzerala lepšie, keby si jedla menej. Prečo sa nepokúsiš trochu schudnúť?“ Zobrala ma dokonca k výživovému poradcovi.

Porucha prijímania potravy: Skrývanie a klamstvá

Keď som odišla na vysokú, môj boj s váhou vyústil do poruchy prijímania potravy. Vedela som, čo všetko by som nemala jesť, a keď som si kúpila niečo nezdravé, radšej som to hneď skryla. Čokolády som si ukrývala v zásuvke. Raz som dokonca pod posteľou ukryla celú tortu.

Keď mi niekto o niečom povedal, že by som to nemala jesť,mala som chuť zjesť toho desaťkrát toľko. 

V blízkosti internátu boli dve reštaurácie s rýchlym občerstvením. Pamätám sa, ako som vošla do prvej z nich a objednala som si cheeseburger, hranolky a kolu a všetko som zjedla. Potom som sadla do auta, prešla som do druhej reštaurácie, kde som si objednala ďalší cheeseburger, hranolky a mliečny kokteil. Príliš som sa hanbila kúpiť si toľko jedla na jednom mieste, preto som radšej zašla na dve rôzne miesta.

Keď som nemala toľko času, išla som len do jednej reštaurácie, vypýtala som si cheeseburger, hranolky a kolu a potom som „akože“ nahlas rozmýšľala: „Čo to chcel môj priateľ? Ach áno, hamburger, kolu a hranolky.“ Predstierala som, že objednávam jedlo pre dvoch ľudí, no len čo som odtiaľ vyšla, všetko som zjedla sama. Skrývala som sa a klamala som.

Nový začiatok, nečakaná pomoc

Keď som uverila v Ježiša, uvedomila som si, že on ma prijíma takú, aká som – nezávisle od môjho výzoru či váhy. Postupne sa môj problém s jedením uzdravoval. Predtým som bola ovládaná nutkavou potrebou jesť, ale Pán ma od toho počas nasledujúcich rokov z veľkej časti oslobodil.

Občas sa to ešte vracia, teraz však už bojujem „len“ so svojimi myšlienkami. Napríklad, keď som sa dozvedela, že mám prednášať na jednej veľkej konferencii v Colorade, pomyslela som si: Dovtedy musím rýchlo schudnúť. Zostalo však len pri túžbe. Moje pokusy o držanie diéty neprinášali žiadne výraznejšie výsledky.

Bezpodmienečná milosť

Čas sa krátil a dva týždne pred konferenciou som stále potrebovala schudnúť asi 5 kíl.  Čím viac som sa snažila, tým horšie to išlo. Napokon som sa s tým zdôverila kamarátke: „Už ma fakt nebaví stále riešiť svoju váhu. Chcela by som pred tou konferenciou schudnúť 5 kíl, ale vôbec sa mi nedarí.“

Kamarátka sa na mňa pozrela a opýtala sa: „Myslíš si, že sa ľuďom bude tvoja prednáška viac páčiť, keď schudneš?“

Zamyslela som sa a oči mi naplnili slzy. „Nejaká časť môjho Ja tomu asi naozaj verí.“

Pozrela sa na mňa povedala: „Ney, ja ťa mám rada takú, aká si. Je mi jedno, koľko vážiš.“ Rozplakala som sa.

Pomocník v pravý čas

Písmo hovorí: „Pristúpme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravý čas.“1 Božiu milosť môžeme zakúsiť len vtedy, keď pred jeho trón milosti prídeme s úprimnosťou a pokorou. Opakom úprimnosti je, keď sa snažíme skrývať.

Keď som sa pred kamarátkou pokorila a priznala jej pravdu, ukázala mi rovnakú milosť, akú má voči tebe a mne Boh, keď s niečím zápasíme. A nielen to. Duch Svätý – náš Pomocník – v nás veriacich prebýva a dáva nám silu potrebnú k zmene. Boh nežiada, aby sme sa snažili zmeniť z vlastných síl. Volá nás, aby sme k nemu prišli v pokore a zložili na neho všetky svoje starosti, lebo on sa o nás postará.2

 Autor: Ney Bailey