Pokora nie je nedostatok sebadôvery

Pokora. Slovo, ktoré je pre mnohých synonymom slabosti. Dnešný človek si má o sebe predsa myslieť veľa. Má mať zdravé sebavedomie, silu, bojovnosť. Kto by si dnes už len pýtal radu niekoho iného? Kto by verejne uznal svoju nevedomosť, slabosť či zlyhanie? Prijať spätnú väzbu je pre mnohých veľké sústo.

„Pán ti oznámil, človeče, čo je dobré a čo žiada od teba: len zachovávať právo, milovať láskavosť a v pokore chodiť so svojím Bohom.“ (Micheáš 6, 8)

Čo podľa teba znamená pokora? Podľa slovníka je to „slobodné uvedomovanie si vlastnej nedokonalosti z rešpektu pred autoritou“.

Ak sme pokorní, uznávame, že nie sme dostatoční a potrebujeme Boha vo všetkom.

Byť pokorný neznamená myslieť si, že sme nanič. Každé Božie dieťa je milované, vzácne a špeciálne obdarované Duchom Svätým darmi, ktorými môže slúžiť iným. Platí to aj o tebe! Postoj pokory znamená, že to nebudeš prehliadať a myslieť si, že za nič nestojíš, ale ani na svoje obdarovania nebudeš hľadieť s pýchou, ako keby to všetko bola tvoja vlastná zásluha.

Všetko, čo máš, pochádza od Boha: tvoj život, tvoja spása, tvoja nádej, tvoja sila, schopnosti i dary.

Premýšľaj dnes nad tým, čo ti Boh dal, a hľadaj tú správnu perspektívu zdravej pokory. Prečo? Ak sme pokorní, budeme učenliví a formovateľní v Božích rukách. Boh „pokorných vedie k správnemu konaniu a tichých poúča o svojich cestách“ (Žalm 25, 9). Chceš zažiť Božie vedenie a hlas? Pros Boha o pokorné srdce.