Môj osud nie je náhoda

Niekedy nevieme, či dobré veci v našom živote sú skutočne dobré, a či tie zlé sú naozaj až také zlé. Len Boh vidí našu budúcnosť a vie, ako to celé dopadne. Aj tvoj a môj osud je v jeho rukách. Na to, čo sa deje, preto môžeme vždy reagovať s dôverou Bohu.

Jedna čínska legenda rozpráva o farmárovi, ktorému utiekol jediný kôň. Susedia ho začali ľutovať: „Aká smola! Ako teraz budeš obrábať pôdu?“ On sa len usmial a odpovedal: „Ktovie, či je to dobré, alebo zlé.“⁠ O pár dní sa zatúlaný kôň vrátil a priviedol so sebou krásnu kobylu. Susedia tentoraz farmárovi zablahoželali k nevídanému šťastiu. Jeho odpoveď znela podobne: „Ktovie, či je to dobré, alebo zlé.“⁠ 

Onedlho sa farmárov syn pokúsil novú kobylu skrotiť, no spadol a zlomil si nohu. Dedinčania túto udalosť opäť vnímali ako veľké nešťastie. Nie však farmár: „Kto vie, či je to dobré, alebo zlé.“ ⁠Čoskoro do dediny vpochodovalo vojsko a odviedlo všetkých mladých mužov. Keď videli, že farmárov syn má zlomenú nohu, nechali ho doma, čo mu napokon zachránilo život.⁠

Dôvera Bohu nie je zbožné želanie, že Boh zmení tvoje okolnosti. Nie je to ani fatalizmus – slepá viera v neodvratnosť osudu. Dôvera je praktickým prejavom našej viery, že veci, ktoré sa momentálne javia ako zlé, v konečnom dôsledku Boh použije na naše dobro.

Dôveruješ Bohu? Ak ešte nie, zver svoj život a starosti do jeho rúk. 

„Drahý Otče, ty vieš všetko. Ty poznáš moju budúcnosť a vieš, čo je pre mňa dobré. Chcem sa ti priblížiť a doverovať tvojmu vedeniu. Usmerňuj moje myšlienky tak, aby ma neprevalcovali ťažkosti a starosti, ale aby mi pomohli vidieť teba a tvoju moc. Amen.“