Viera nie je pocit – Ako dôverovať Bohu, keď nič necítime?

Čo je viera? A ako sa dá skĺbiť s našimi pocitmi – napríklad keď sa nám Boh zdá vzdialený alebo keď sme plní nepokoja? Ako veriť Bohu a jeho slovu navzdory našim pocitom a okolnostiam?

Raz som dostala na domácu úlohu napísať prácu o tom, čo je viera. Táto úloha sa zdala ľahká a dúfala som, že mi nepotrvá dlho. Vedela som, že v Biblii sa viera spomína často, napr.: „Spravodlivý bude žiť z viery “1 a „tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera.“2

Keď som premýšľala nad prejavmi viery v praxi, spomenula som si na 7. kapitolu Lukášovho evanjelia. Za Ježišom prišiel rímsky vojak, ktorý napriek svojmu pohanskému pôvodu veril, že Ježiš dokáže uzdraviť jeho umierajúceho sluhu. Stotník povedal Ježišovi: „Ale povedz len slovo a môj sluha ozdravie.“3 Ukázal, že rozumie, čo znamená počúvať Ježišove slová a veriť im. Po stotníkovej naliehavej prosbe sa Ježiš obrátil k zástupu, ktorý ho nasledoval, a povedal: „Hovorím vám, takú vieru som nenašiel ani v Izraeli.“4 Ježišove slová naznačujú, že mať „veľkú vieru“ jednoducho znamenalo počúvať jeho príkazy.

Vezmi Boha za slovo

Ak aspoň trochu sleduješ šport, vieš, že najlepší športovci sa dostanú do tzv. Siene slávy. Aj Biblia má takúto sieň pre najlepších – nazvala by som ju však Sieňou viery. Píše sa o nej v 11. kapitole Listu Hebrejom. Postavy spomínané v tomto texte majú niečo spoločné: brali Božie slová vážne a poslúchali jeho príkazy. A zapísali sa do dejín pre svoju vieru.

Napríklad Boh povedal Noachovi, aby postavil obrovskú loď, lebo mala prísť potopa. Noach zobral Božie slová vážne a s vierou postavil koráb (stovky kilometrov od najbližšieho mora!).5

Abrahámovi Boh prikázal, aby sa odsťahoval do ďalekej krajiny, ktorú mu zasľúbil ako dedičstvo. Abrahám veril Bohu a poslúchol ho, opustil mesto, ktoré dobre poznal a kde mal všetko, čo potreboval, a vybral sa do neznáma.6

Neplodnej Sáre Boh oznámil, že porodí syna – hoci bola už dávno po prechode. Sára zobrala Boha za slovo. Písmo o nej hovorí: „… verila, že je verný ten, ktorý jej dal prisľúbenie.“7

Bez ohľadu na okolnosti, logické argumenty, zdravý rozum či pocity, všetci z týchto ľudí verili Bohu a jeho slovám a rozhodli sa poslúchnuť.

Nedostatok viery

Je nejaká pasáž v Biblii, ktorá by hovorila o tom, že mal niekto málo viery?

Keď raz Ježiš skončil celodenné vyučovanie pri brehu Galilejského mora, svojim učeníkom dal pokyn, aby sa preplavili na druhú stranu mora. Kým unavený Ježiš spal, strhla sa búrka, učeníci sa preľakli a začali pochybovať, či to prežijú. Zobudili Ježiša, ktorý sa ich pýtal: „Ešte stále nemáte vieru?“8 

Jeho otázka sa inými slovami dá vyjadriť aj takto: Prečo ma neberiete za slovo a ešte stále mi neviete dôverovať, že mám všetko pod kontrolou? Toľko zázrakov už jeho priatelia videli, no len čo prišla búrka, stratili vieru. 

Definícia viery

Počas zamýšľania sa nad týmito úryvkami z Biblie som prišla k jednoduchej definícii viery: Veriť znamená brať Boha za slovo. 

Čo hovorí Boh o svojom slove? „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú.“9 „Tráva uschne, kvet zvädne, ale slovo nášho Boha pretrvá naveky.“10 Všetko na svete sa pominie, ale Božie slovo zostáva nemenné.

Tento objav mal veľký dopad na môj život – napríklad na moje emócie. Všetko prežívam buď veľmi intenzívne, alebo sú chvíle, keď necítim vôbec nič.

Nech už sú moje pocity akékoľvek nestále, Božie slovo je spoľahlivejšie než to, čo cítim a čím prechádzam, je pravdivejšie než čokoľvek na svete. Môžem sa naň spoľahnúť ako na nemennú realitu.

Tá domáca úloha o viere bola pre mňa bodom zlomu. Nedá sa ani spočítať, koľkokrát som sa od toho dňa rozhodla dôverovať Božiemu slovu nezávisle od svojich pocitov či okolností. Rozhodla som sa žiť na základe toho, čomu verím.

Čo s pocitmi?

Niekedy bolo toto rozhodnutie ťažké. Často prišli chvíle, kedy som necítila Božiu lásku. Vtedy som mala na výber: buď som sa mohla nechať unášať svojimi pocitmi až do stavu sebaľútosti, alebo som mohla jednoducho povedať:

„Pane, ak mám byť úprimná, necítim sa byť milovaná. Ale Tvoje slovo hovorí, že ma miluješ. Tvoja láska voči mne je vraj večná: pretrvá, aj keď všetko naokolo zanikne. Ďakujem Ti, Pane, že ma tak miluješ. Tvoje slovo je spoľahlivejšie než moje súčasné pocity.“

Keď som sa cítila plná obáv, osamelosti či depresívnych pocitov a bola som vo veľkom pokušení nedôverovať Bohu, rozhodla som sa veriť. Často som začínala modlitbu slovami: „Pane, cítim sa…, ale tvoje slovo hovorí, že…“

Takáto reakcia na moje emócie mi dávala jednak slobodu byť úprimná pred Bohom ohľadom svojich pocitov, a jednak sa rozhodnúť veriť tomu, čo hovorí Boh. Zistila som, že Boh moje pocity postupne „zladí“ so svojím slovom.

Emócie nám dal Boh

Boh nás stvoril na svoj obraz a súčasťou toho je, že sme emocionálne bytosti. Pocity nie sú zlé. Aj Ježiš prejavoval emócie. Nesnažil sa potlačiť, čo cíti. Naopak, bol úprimný a autentický. Biblia hovorí, že v Getsemanskej záhrade noc pred ukrižovaním Ježiš „začal pociťovať zármutok a úzkosť“, „doľahla naňho hrôza“ a bol „v smrteľnej úzkosti“. Ježiš dával svoje emócie najavo, no zároveň dôveroval Otcovi.

Aj my máme slobodu byť úprimní pred Bohom. Môžeme mu otvorene povedať, čím prechádzame a čo sa deje v našom vnútri.

Ako sa rozhodneš?

Biblia zasľubuje, že nech sa čokoľvek stane v živote tých, ktorí úprimne milujú Boha, všetko bude slúžiť na ich dobro a bude ich to formovať na obraz Krista.

Kto by nechcel byť ako Ježiš? Podvedome však túžime po tom, aby nám Boh dal anestézu, kým „preoperuje“ naše srdce a dá nám Kristov dokonalý charakter. Nechceme sa zobudiť, kým tá premena nebude dokončená! Túžime po výsledku, ale bez absolvovania toho bolestivého procesu.

No Boh pracuje inak. Zaujíma ho, čím prechádzame, no verím, že ešte viac ho zaujíma, ako reagujeme na to, čím prechádzame. 

Naša reakcia je otázkou našej vôle. Boh dopúšťa na nás skúšky, pokušenia a tlaky života preto, aby sme mali príležitosť vybrať si, či budeme veriť svojim pocitom a skúsenostiam, alebo Bohu a jeho slovu. Ako sa rozhodneš ty?

Autorka: Ney Bailey (článok je úryvkom z knihyFaith Is Not A Feeling © 2002; WaterBrook Press. Použité so súhlasom autorky.)