Duch Svätý v nás

Kde je dnes Boh? Keď po Zemi chodil Ježiš, Božia prítomnosť bola viditeľná, hmatateľná. Niektorí z nás si povzdychnú: „Keby sme žili v časoch Ježiša a videli by sme ho na vlastné oči, bolo by jednoduchšie nasledovať ho.“ Niekedy sa nám môže zdať, že Boh je ďaleko a že po odchode Ježiša nás tu nechal samých. Jedného dňa som v Biblii natrafila na tento verš: „Svojho Ducha vložím do vás a urobím vás schopnými žiť podľa mojich zákonov…“1 Slová „svojho Ducha vložím do vás“ na mňa hlboko zapôsobili. Celé dni som premýšľala: Duch Svätý je naozaj vo mne!

Ježiš je dnes v nás prostredníctvom Svätého Ducha rovnako, ako bol kedysi so svojimi učeníkmi. Je to úžasné, no často na jeho prítomnosť zabúdame.

Sme chrám Ducha Svätého

Apoštol Pavol veriacim pripomína: „Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch?“ Ak sme sa rozhodli nasledovať Ježiša, Duch Svätý je v nás. Pavol pokračuje: „… Lebo Boží chrám je svätý a tento chrám ste vy!“2 Iste nám pomôže mať pozitívnejší pohľad na seba, keď si uvedomíme, že sme chrámom samotného Boha.

Ako udržiavať náš „chrám“ čistý? 

Keď sme prijali Ježiša do svojho života a stal sa naším Spasiteľom a Pánom, jeho krv nás očistila od všetkých našich hriechov, aby bol náš „chrám“ čistý: „Ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti.“3

Veríš, že ak si Bohu priznal svoje prešľapy, Boh je verný svojmu slovu a odpustil ti ich? Veríš, že ťa očistil od VŠETKEJ neprávosti? Urobil tak, aj keď si možno nevidel a necítil žiadnu zmenu. Diabol ťa bude chcieť obrať o odpustenie a pokoj, ktorý ti dáva Boh. Bude ti pripomínať tvoje najhoršie zlyhania z minulosti a prehrávať ti ich v mysli ako nejaký film. V takých chvíľach si jednoducho pripomeň, že Boh ti už odpustil a poďakuj sa mu za to. Nevracaj sa k starým hriechom. Dôveruj Božiemu odpusteniu.

Duch Svätý k nám hovorí

Ale čo s našimi súčasnými hriechmi? Jednou z úloh Ducha Svätého je usvedčovať nás z hriechov – ukázať nám, čo nerobíme správne, ak chceme zostať čistým chrámom, v ktorom sa bude Boh cítiť dobre.

Boh sa mi vie najviac dostať „pod kožu“ prostredníctvom mojich vzťahov. S jedným človekom som sa roky trápila. Nedokázali sme sa vystáť, a to natoľko, že som si hovorila: „Ak má ísť tento človek do neba, ja tam nechcem ísť.“ Bola som voči nemu kritická. Odsudzovala som ho. Hľadala som na ňom chyby a nevidela som v ňom nič dobré. A po celý ten čas som samu seba ospravedlňovala.

Jedného dňa mi Pán ukázal príbeh z Lukáša 18: „Tým, čo boli presvedčení, že sú spravodliví a inými pohŕdali, povedal toto podobenstvo…“4 Vtedy som si uvedomila, že aj ja si namýšľam, že som spravodlivá a na tú osobu pozerám s pohŕdaním. 

Keď som si v Biblii prečítala celý príbeh, musela som vyznať: „Ach, Pane, aj ja sa správam ako ten farizej. Je mi zo seba zle. Týmto človekom pohŕdam a odsudzujem ho.“ Keď som sa pozrela do svojho srdca, videla som tam žiarlivosť, nedostatok lásky, pýchu, hnev, odsudzovanie. 

Ovocie Ducha Svätého

Duch Svätý ma priviedol k tomuto textu: „Žite podľa Ducha a nebudete spĺňať žiadosti tela… A skutky tela sú zjavné: smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, svár, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, roztržky, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné… No ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie. Proti takýmto veciam nie je zákon.“5

Niekedy sa pozrieme na ten zoznam „skutkov tela“ a povieme si: „Nič z toho sa ma až tak netýka.“ Vieš však, v čom zlyhávame? Zabúdame sa na seba pozerať cez ten druhý zoznam ovocia Ducha Svätého a nepýtame sa: „Nakoľko som láskavý? Nakoľko som radostný? Nakoľko som pokojný, zhovievavý, dobrotivý atď.?“ Hodnotíme sa podľa hriechov alebo ich absencie, namiesto toho, aby sme sa hodnotili podľa ovocia Ducha Svätého.

Duch Svätý je Duchom lásky

Spisovateľ Andrew Murray si kladie otázku: „Čím to je, že stretávame kresťanov, ktorí sú takí ,svätíʻ a prísni?” Pokračuje: „Sú takí, lebo nevedia nič o Duchu lásky. Jedine Duch Svätý dokáže v človeku vyprodukovať skutočnú lásku.“

Ako som premýšľala nad človekom, ktorý mi ublížil, spomenula som si na tento oddiel: „Napokon všetci buďte jednomyseľní, súcitní, plní bratskej lásky, milosrdní a pokorní. Neodplácajte sa zlým za zlé ani zlorečením za zlorečenie…“6 Zažila som zo strany tohto človeka zlo aj zlorečenie. Verš však pokračuje výzvou: „naopak, vy žehnajte, lebo ste boli povolaní, aby ste sa stali dedičmi požehnania.“

Musela som Bohu vyznať, že som sa správala ako farizej, a modlila som sa k Duchu Svätému: „Duchu Svätý, buď milostivý ku mne hriešnej. Naplň ma svojou láskou a ukáž mi, ako žehnať tomuto človeku.“ 

Počúvaj vedenie Ducha Svätého

Onedlho som v jednom z kníhkupectiev zbadala pomerne drahú knihu, o ktorej som vedela, že by sa tomu človeku veľmi páčila. Keď som mu ju dávala, neuveriteľne ho to dojalo. Moje gesto pre neho veľa znamenalo a myslím si, že Boh ho významne použil na naše uzmierenie.

Duch Svätý nám bude vždy verne ukazovať, keď sa nesprávame podľa Ježišovho vzoru. Aj mne odhalil, v čom som nebola ako on. Keď čítame Božie slovo a prosíme Ducha, aby nás viedol cestami, ktoré ho tešia, prinesie to v našom živote ovocie Ducha Svätého.

Ježiš povedal: „Ako si mňa zamiloval Otec, tak som si zamiloval aj ja vás. Zostaňte v mojej láske!… Toto som vám povedal, aby moja radosť bola vo vás a aby vaša radosť bola úplná.“7

Autorka: Ney Bailey (podľa jej knihy Faith Is Not A Feeling © 2002; WaterBrook Press. Použité so súhlasom autorky.)