Tajomstvo života kresťana: Duch Svätý

Duch Svätý je súčasťou Svätej Trojice: je Bohom podobne ako Otec a Ježiš. Nie je to len akási božská energia či sila, ale osoba s vlastnosťami, emóciami a vôľou. Rovnako ako Otec a Syn je všemocný, vševediaci a večný.

Pozri sa, ako pôsobí Duch Svätý, a pochopíš, prečo zohráva kľúčovú rolu v živote kresťana:

Duch Svätý ti ukázal, že si hriešny a že potrebuješ Boha.1 Vďaka nemu si sa rozhodol nasledovať Ježiša. Dal ti nový život, aby si mohol vojsť do Božieho kráľovstva.2 Vlial ti do srdca Božiu lásku3 a dáva ti vnútornú istotu, že patríš Bohu.4

Duch Svätý je tvojím učiteľom. Pomáha ti, aby si lepšie rozumel Biblii a žil si podľa Božích právd.5 Dáva ti silu a múdrosť pri hovorení o svojej viere iným.6 Prihovára sa za teba u Otca, keď nevieš, za čo a ako sa modliť.7

Práve Duch Svätý je tajomstvom vyrovnaného kresťanského života a služby. 

Možno si teraz povieš: „Potrebujem Ducha Svätého!“ Ale ak si kresťan, Duch v tebe už prebýva: „A vari neviete, že… vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý vo vás prebýva a ktorého máte od Boha?“8 Duch Svätý je v tebe, otázkou však je, či sa ním nechávaš viesť a napĺňať. 

Pavol rozlišoval medzi dvoma druhmi veriacich: duchovnými a telesnými.

1. Duchovný kresťan dôveruje Bohu, verne nasleduje Ježiša a zmýšľa ako on.9 Nie je bez hriechu a čelí každodenným problémom a pokušeniam podobne ako ktokoľvek iný. No na svojej ceste životom sa necháva viesť Duchom a dôveruje mu v každej situácii. Jeho najväčšou túžbou je páčiť sa Ježišovi, a nie ľuďom okolo seba.
2. Telesný kresťan žije z vlastných síl tak, ako on chce. „A ja, bratia, nemohol som k vám hovoriť ako k duchovným, ale ako k telesným, ako k nedospelým v Kristovi… Či nie ste vari telesní a nekonáte priveľmi ľudsky, keď vládne medzi vami závisť a svár?“10

Telesný znamená „svetský“. Telesný kresťan je síce veriaci, ale je zameraný na seba samého a svoje potreby. Nenecháva sa viesť Duchom: buď kvôli vedomej neposlušnosti, alebo preto, že nerozumie práci Ducha Svätého.

Čo odlišuje telesného kresťana od duchovného? Obaja majú k dispozícii Ducha Svätého, ktorý v nich prebýva. Duchovný kresťan sa však ním aj necháva viesť, zatiaľ čo telesný žije z vlastných síl. Avšak pokúšať sa žiť kresťanský život z vlastných síl je ako navigovať svoju loď po suchej zemi. Bez vody sa nepohne. 

Vedenie Duchom Svätým vedie k ovociu.

Byť naplnený a vedený Duchom Svätým znamená robiť, čo nám Duch hovorí; nasledovať ho. Znie to jednoducho, nie? Zvyčajne však nemáme radi, ak nám niekto radí, čo máme robiť. 

Každý deň máme na výber: dovolíme Duchu, aby nás viedol, alebo sa necháme viesť svojím strachom, hnevom, túžbami? 

„Neopíjajte sa vínom, lebo v ňom je samopašnosť, ale buďte naplnení Duchom.“11 Keď sme pod vplyvom Ducha Svätého, na rozdiel od iných „vplyvov“ to vedie k pozitívnym a trvalým zmenám. Biblia to nazýva ovocím Ducha Svätého, ktoré prinášame vtedy, keď sme napojení na Ježiša: 

„Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie. Proti takýmto veciam nie je zákon.“12 

Človek sa neopije z neotvorenej fľaše vína alebo z toho, že vkročí do krčmy. Aj ty ako kresťan môžeš byť obklopený Bibliami či sedieť v kostole, to však ešte neznamená, že si naplnený Duchom Svätým. Dovoliť Bohu, aby viedol tvoj život, je voľba. Ak chceš, povedz mu: 

„Bože, potrebujem ťa. Uznávam, že som si sám riadil život, a tým som proti tebe zhrešil. Ďakujem ti, že si mi vďaka Ježišovej smrti na kríži odpustil všetky hriechy. Ježišu, pozývam ťa, aby si opäť prevzal vedenie môjho života. Ty si prikázal, aby som sa nechal naplniť tvojím Duchom, a sľúbil si, že tak urobíš, ak ťa o to budem s vierou prosiť. Duchu Svätý, naplň ma, prosím, svojou mocou. Amen.“

Ak si sa  modlil úprimne, Duch ťa skutočne naplnil – či to cítiš, alebo nie. Nezávisí to od tvojich pocitov (niekto je emotívnejší než iný), ale od spoľahlivosti Božích zasľúbení. 

Odpoveď je jednoduchá: neposlúchame Boží príkaz, aby sme sa nechali viesť Duchom. Môže to byť otázka pýchy: radi robíme veci po svojom. Nechceme, aby sa nám Boh miešal do financií: ťažko sme pre ne narobili a pokladáme ich za svoje. Neodovzdáme Bohu do rúk naše vzťahy: prečo by sme mali niekomu odpustiť, ak je to jeho vina?

Alebo je to otázka strachu. Je niečo, čo od teba Boh chce, ale ty to odmietaš zo strachu, čo si ľudia pomyslia? Nikto z nás nechce vyzerať ako blázon. Písmo však hovorí: „Kto sa trasie pred ľuďmi, kladie si pascu, ale kto dôveruje Pánovi, bude v bezpečí.“13 Chceš sa viac páčiť Bohu, alebo ľuďom? Náš život bude v porovnaní s inými možno odlišný – ale stojí to za to! 

Závisí to od toho, čo máš na mysli pod „zápasom s hriechom“. Ak neustále vedome hrešíš, Duch Svätý zjavne neriadi tvoj život ani ťa nenapĺňa. No ak sa pýtaš, či budeš hrešiť aj po naplnení Duchom, odpoveď je áno.

Pravdepodobne každý deň sa stane, že urobíš niečo zlé. Riešením môže byť princíp, ktorý nazývame „duchovné dýchanie“. Podobne ako pri fyzickom dýchaní, ide o proces výdychu niečoho nečistého a nádychu niečoho čistého a prospešného.

Výdych reprezentuje vyznanie svojho hriechu Pánovi. Nenechal si sa viesť Duchom, ale prebral si vedenie svojho života do svojich rúk – a dopadlo to zle. Vyjadri nad tým svoju ľútosť a pripomeň si, že Boh ti odpustil vďaka Ježišovej smrti na kríži.

Nádych zahŕňa prosbu, aby ťa Boh opäť viedol a naplnil svojím Duchom. Nezabúdaj, že on ťa neopustí, ani keď zhrešíš. Naďalej v tebe prebýva – tvoje srdce je jeho chrámom. Musíš sa však naučiť nepretržite poslúchať jeho vedenie, čo nie je jednoduché. 

Nikdy nebudeme imúnni voči hriechu. Bezhriešnosť na nás čaká v nebi. Čím viac však budeš duchovne rásť, tým lepšie sa naučíš bojovať s pokušením. No i tak prídu chvíle, keď budeš hrešiť a potrebovať duchovné dýchanie… či si kresťanom prvý, alebo sedemdesiaty rok.

Niektoré veci sa nedajú urýchliť. Už sme spomenuli dva typy kresťanov: telesného a duchovného. Je tu ale ešte jedna kategória: nový kresťan, „nedospelý v Kristovi“. Ak si veriaci len krátku dobu, stále si mladý vo viere.

Ale ak nasleduješ Pána Ježiša a veríš, že jeho moc ťa môže zmeniť, stane sa tak. Rast je proces a každá jeho časť je dôležitá. Neporovnávaj sa s inými kresťanmi. Teš sa z toho, že patríš Ježišovi.