Duchovná obnova: Pol dňa s Bohom

Na začiatku sa vždy zameraj na Boha. Žalm 139 hovorí o jeho veľkosti: Boh vie o všetkom, je všade, kam sa pohneme, a vždy tu bude, aby nás viedol. 

Po úvahách o Božej veľkosti a jeho starostlivosti o nás žalmista prosí Boha: „Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce, skúšaj ma a poznaj moje zmýšľanie! Hľaď, či som na ceste trápenia a veď ma cestou večnosti!“1

Je to úžasný spôsob, ako začať čas strávený s Bohom:

1. Pripomínaj si Božiu veľkosť a dokonalosť.
2. Pamätaj na to, že Boh sa o teba stará a zaujíma sa o teba ako o jednotlivca.
3. Pros ho, aby preskúmal tvoje srdce, myšlienky, život, a hľadaj jeho vedenie na tvojich cestách.

Takto začínam takmer každý svoj poldeň s Bohom, aj keď nie vždy so Žalmom 139. Zisťujem, že akýkoľvek „recept“ stráca účinok na moje srdce po jednom alebo dvoch použitiach. No na svoj čas s Bohom sa vždy pripravím. Na úvod si vopred vyberiem nejakú časť z Písma, článok, kapitolu z knihy alebo nejakú hudbu.

Po tomto vopred naplánovanom úvode je zvyšok môjho duchovného cvičenia neplánovaný a neštruktúrovaný. Tu je niekoľko aktivít, ktoré zvyknem robiť spontánne: 

• Prečítam si jednu celú knihu z Biblie (krátku) a na konci si zapíšem niekoľko vecí, ktoré chcem aplikovať vo svojom živote. 
• Zapisujem si do denníka svoje myšlienky a postrehy ohľadom svojho života, zápasov, vzťahov a hľadám Božiu vôľu a múdrosť v nejakej konkrétnej oblasti.
• Idem na prechádzku alebo do prírody a modlím sa za niečo, čo v danej chvíli ťaží moje srdce.
• Prezriem si svoj diár za posledný mesiac a skúmam, čo sa udialo a ako Boh konal, keďže v každodennom zhone mi niektoré veci unikajú.
• Prosím Boha, aby mi ukázal smer a konkrétne kroky, na ktoré sa mám zamerať počas nasledujúcich týždňov.

Mojím obľúbeným miestom je kaviareň na kraji mesta. Mám tam pocit, že som trošku „vypadol“ a že sa potom môžem prejsť v prírode, zároveň však nepotrebujem úplnú izoláciu a vytrhnutie z reality. Dávam Bohu priestor, nech ma zavedie kamkoľvek.

Každý z nás je iný. Ja osobne sa viem lepšie sústrediť, ak sa okolo mňa niečo deje. Hlasná hudba alebo hluční ľudia ma vedia rozptýliť, ale bežný život a ľudská prítomnosť mi pomáhajú zostať sústredený. Ty si možno iný. Časom zistíš, ako a kde sa dokážeš najlepšie sústrediť.

Toho by som sa veľmi nebál. Myslíš, že by to Boha urazilo? Tvoja únava môže byť indikátorom, že si potrebuješ trochu odpočinúť, aby si sa potom mohol sústrediť na Pána. Aj ja som si počas svojho času s ním párkrát zdriemol, potom som však odchádzal občerstvený, so zaujímavými nápadmi a hlbším pochopením niektorých vecí. Boh je s tebou, aj keď spíš, takže sa neznepokojuj. Poďakuj sa mu za príjemný odpočinok!

Chváľ Boha – to vždy funguje. Jednoducho si nalistuj nejakú pasáž v Písme a ďakuj Bohu za to, čo sa tam o ňom píše. Napríklad: „Klaniam sa ti v tvojom svätom chráme. Oslavujem ťa za lásku a vernú pomoc, lebo si veľkolepo vyplnil svoje prisľúbenia. Keď som ťa prosil, láskavo si ma vyslyšal, rozmnožil si silu mojej duše… Aj keď musím prejsť veľkým súžením, ty ma zachováš nažive, proti hnevu mojich nepriateľov vystieraš ruku a tvoja pravica ma zachráni.“2 (Žalm 138) Alebo si len pusti obľúbený kresťanský playlist a dovoľ, aby ťa hudba viedla k chvále a vďačnosti.

Aj keby ti spočiatku myšlienky ulietali kade-tade, nepotrebuješ žiadny Diazepam. Možno chcel Boh použiť váš spoločný čas len na to, aby si konečne spomalil a utíšil sa. I keď to občas môže byť výzva, časom to pôjde rýchlejšie, chce to len prax.