Ktorá cirkev je tá „pravá“ a ako si z nich vybrať?

Mnohí kresťania si myslia, že im stačí veriť v Boha a nepotrebujú chodiť medzi iných kresťanov. Ale ak sme nadviazali vzťah s Bohom a stali sme sa súčasťou jeho rodiny, Boh nechce, aby sme žili ako samostatné „ostrovy viery“. Chce, aby sme patrili do nejakej komunity veriacich, ktorí majú blízke vzťahy a sú súčasťou niečoho väčšieho – cirkvi. Existuje však veľa cirkví, denominácií a v rámci nich kostolov, zborov či spoločenstiev – ktorá z nich je tá pravá a ako si vybrať tú správnu?  

Nikto nie je ostrovom samým pre seba, každý je kusom pevniny… (John Donne)

Slovenské slovo cirkev pochádza z gréckeho kyriaké, čo znamená „Pánovo“ alebo „patriace Pánovi“. Každý, kto úprimne verí a nasleduje Ježiša, je členom Pánovej cirkvi, a to dokonca aj vtedy, ak nikdy nevstúpil do kostola. Božia všeobecná cirkev prekračuje denominačné, kultúrne aj národné hranice. Toto veľké spoločenstvo veriacich Biblia označuje ako „Telo Kristovo“.

Kresťania na celom svete sú tvojou rodinou. Práve o tom je všeobecná, univerzálna podstata cirkvi. Zároveň si rodinou aj s tými veriacimi, ktorí sa nachádzajú v tvojom najbližšom okolí – či už v nejakom spoločenstve kresťanov, alebo v miestnom kostole.

„Dokonalá“ cirkev

Veriacim som sa stal až v dospelosti a navštívil som rôzne kostoly a spoločenstvá. Bol som nezrelý a veľmi kritický. Prečo ich učenie nie je viac v súlade s Bibliou, alebo prečo nie sú horlivejší v šírení evanjelia? Prečo je v nich toľko pokrytcov? Raz v nedeľu bola kázeň o úlohe cirkvi a jedna veta mi dodnes utkvela v pamäti: „Ak niekedy objavíš dokonalú cirkev, nepridaj sa k nej, lebo by si ju zničil. Prestala by byť dokonalá, lebo ty si nedokonalý!“ 

Uvedomil som si, že som sa pozeral kritickým okom nielen na spoločenstvo, do ktorého som chodil, ale v podstate na celú cirkev. Ani ja nie som dokonalý, tak prečo by som to mal očakávať od iných? Cirkev je Božou inštitúciou. Ustanovil ju Kristus, aby ho reprezentovala tu na zemi, pričom do nej patria ľudia, ktorí sú stále v procese dozrievania vo svojej viere. Nenechaj sa tým odradiť.

Aj keď dokonalý kostol alebo spoločenstvo neexistuje, hľadaj také, kde budeš vnímať Božiu prítomnosť. Nemusí to byť nevyhnutne to miesto, ktoré je k tebe fyzicky najbližšie, alebo kam chodili tvoji predkovia. 

Teraz si možno myslíš: „Super, ale kam teda mám chodiť? Ako nájsť tú najlepšiu cirkev alebo spoločenstvo?“ Tu je niekoľko otázok, ktoré ti pomôžu pri hľadaní.  

Čomu veria?

Ak sa rozhodneš navštíviť cirkev, ktorú nepoznáš, zisti, čomu verí. Väčšina má na internete svoje základné doktríny či vyznanie viery. Uisti sa, že s daným učením súhlasíš. V prípade, že máš nejaké otázniky, opýtaj sa na ne farára alebo pastora.

Ako narábajú s Bibliou?

Každá bohoslužba by mala zahŕňať aj čas, keď farár alebo pastor prečíta nejaký úryvok z Biblie a vyučuje o ňom. Pozorne ho počúvaj. Učí o tom, čo hovorí Biblia, alebo danú pasáž využíva len ako odrazový mostík pre svoje vlastné myšlienkové pochody? Je všetko, čo hovorí, v súlade s Písmom, alebo si ju interpretuje, ako sa mu hodí? 

Preukazujú si navzájom lásku?

Kresťania majú byť podľa Biblie známi svojou láskou. Ježiš povedal: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali; ako som ja miloval vás, aby ste sa aj vy navzájom milovali. Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jeden k druhému.“1 

Kristova láska sa prejavuje odpúšťaním a vzájomným povzbudzovaním – nie horkosťou, súdením a ohováraním; je trpezlivá a chápavá aj voči nepríjemnému človeku. Keď v nejakom spoločenstve kresťanov vládne vzájomná láska, je tam prítomný Ježiš.

Majú priestor na duchovný rast?

Skús sa opýtať veriacich, ktorí tam chodia, či ich niekto pripravuje na kresťanský život a službu. Niektoré spoločenstvá odvádzajú skvelú prácu v tom, že učia svojich členov, ako študovať Bibliu, ako poradiť priateľom, ktorí s niečím zápasia, ako sa starať o ľudí v núdzi alebo ako hovoriť o svojej viere iným. Sú členovia spoločenstva vedení k pravidelnému osobnému štúdiu Božieho slova a prejavuje sa to v ich praktickej službe iným?

O kom sa najviac rozprávajú?

Všetci sa občas potrebujeme porozprávať o včerajšom zápase alebo o tom, ako sa darí našim deťom. Nie je nič neduchovné na tom, ak sa s inými kresťanmi rozprávame o širokej škále tém. Ale ak sa rozhovory v cirkvi nelíšia od rozhovorov v práci, niečo tam chýba.

Ježiš je najúžasnejšou osobou v celom vesmíre. Ctia si ho a vzdávajú mu česť? Nesú sa ich stretnutia v duchu chvály a oddanosti Ježišovi? Už po niekoľkých návštevách zistíš, prečo sa tí ľudia v skutočnosti stretávajú – kvôli farárovi, priateľom alebo preto, lebo je nedeľa a patrí sa to? Ak tým hlavným dôvodom nie je to, aby vzdali slávu Bohu, niečo nie je správne.

Spolupracujú s inými kresťanskými spoločenstvami?

Spoločenstvo, ktoré chápe duchovnú jednotu všeobecnej Kristovej cirkvi, by malo byť ochotné modliť sa a podporovať iné kresťanské spoločenstvá a misijné organizácie. Postoj nadradenosti či individualizmu („Len my sme tí praví“) nie je v súlade s tým, ako žili prvé kresťanské spoločenstvá v Novej zmluve.

Tvoje rozhodnutie

Vyhraď si čas na to, že opakovane navštíviš niekoľko kostolov či kresťanských spoločenstiev vo svojom okolí (jedna návšteva ti nemusí poskytnúť presný alebo úplný obraz). A keď si niečo napokon vyberieš, nebuď pasívny, ale začni hľadať možnosti, ako bližšie spoznať ostatných veriacich. Nečakaj, že niekto príde za tebou, aby sa s tebou zoznámil – mnohým to, žiaľ, nenapadne alebo nevedia, že si ešte nový. Preto buď iniciatívny v spoznávaní svojich spoluveriacich a v budovaní vzťahov s nimi.

Neži izolovane v bavlnke svojej súkromnej spirituality. V cirkvi nájdeš množstvo ľudí, ktorým na tebe bude záležať a ktorí ti môžu pomôcť rásť vo viere, prekonávať pochybnosti či ťažké chvíle. Spolu tvoríme Kristove Telo, v ktorom sa všetky časti navzájom potrebujú a pomáhajú si. O tom má byť tá „pravá“ cirkev.

Autor: Steven L. Pogue