Nezadržuj dych – Ako mať blízky vzťah s Bohom

Ak si veriaci, iste túžiš mať blízky vzťah s Bohom. Čo robiť, keď sa Boh zdá vzdialený? Prečo sa tak stalo a ako sa opäť vrátiť do jeho blízkosti? O tom si povieme v tomto článku. 

Keď nadviažeme vzťah s Kristom, prechádzame fázou „medových týždňov“. Náš vzťah – naše spoločenstvo s Bohom – je obnovené. Naše hriechy sú odpustené. Všetko je skvelé.

A to je super!

Ale v našom svete nič nie je dokonalé. Netrvá dlho, kým sa medové týždne skončia. A my si do svojho vzťahu s Kristom prenesieme bremeno našej minulosti. 

Boh nám síce dal nové srdce, novú motiváciu, nový smer, ale naše staré „ja“ sa počas medových týždňov neodsťahovalo. Len sa schovávalo v garáži. 

C. S. Lewis raz povedal: „Skutočnú silu vetra spoznáš len vtedy, keď sa pokúsiš kráčať proti nemu.“

Lewis tým chcel ilustrovať, že silu hriechu spoznáš až vtedy, keď s ním chceš prestať. Práve teraz, keď sa ako veriaci pokúšame žiť s Bohom, po prvýkrát začneme zápasiť s hriechom a pocitmi viny. 

Blízky vzťah s Bohom narúša hriech

Ako čerstvý veriaci som si rýchlo uvedomil, že prvá vec, ktorú musím zmeniť, je moja reč. Neustále som nadával. Nevedel som povedať ani jednu súvislú vetu bez nadávok. Pamätám sa, ako som šiel na svoju prvú biblickú skupinku, kde som si uvedomil, že nikto nepoužíva moje „obľúbené“ slová. Vedel som, že sa musím zmeniť. A tak sa aj stalo. 

Ale je tu ilúzia. Hocikto dokáže zmeniť svoj zlozvyk. Hocikto si vie dať novoročné predsavzatie. Viem si povedať, že už viac nebudem prekračovať maximálnu povolenú rýchlosť. Ale stať sa pokojnejším šoférom, zvládať svoj hnev a netrpezlivosť – to sú hlbšie problémy.

Myslím si, že keď začneme rásť v oblasti svätosti, uvedomíme si, že pod naším správaním na povrchu sa skrýva hlbší hriech. V tomto bode si uvedomíme, že sme v tom až po uši a že sa sami nedokážeme zmeniť. To nám však nebráni v tom, aby sme sa o to pokúšali ďalej. 

Ako bojujeme s hriechom

Na boj s hriechom alebo na jeho zakrývanie všetci používame podobné základné stratégie. Spočiatku sa jednoducho viac snažíme. Dáme do toho viac úsilia. A keď to nefunguje, našu silu vôle umocníme rôznymi záväzkami a sľubmi: „Už to nikdy viac nespravím!“ No potom to urobíme znova.

Aby sme to nejako ustáli, prejdeme k racionalizácii a popieraniu. Naše pokrivené zmýšľanie hovorí: „Ak to oficiálne nie je hriech alebo ak to technicky nie je hriech, nuž potom to nie je hriech.“ Alebo „Ak ma k tomu prinútil niekto iný, potom to nie je hriech.“

No ale ani toto nie vždy funguje. A tak sa utiahneme k akejsi nenávisti seba samého. Vlastne ani nepotrebujeme, aby za nás Ježiš zomrel, lebo križujeme a trestáme seba samých. Hovoríme si: „Ty idiot, prečo si to znova urobil?“ Možno máme pocit, že takto si odpykáme trest za naše prešľapy. 

Nuž, a v tomto bode sa z nášho kresťanského života vytratila všetka radosť a vitalita. 

Náš vzťah s Bohom sa scvrkol na manažment hriechu. Na vykonávanie povinností. Ale Ježiš hovorí: „Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere.“1 Hojný, naplnený kresťanský život skutočne existuje! 

Ako vyznať svoje hriechy

Boh sľúbil, že nám odpustí, keď mu svoje hriechy vyznáme. Vyznávanie má tri zložky. Prvá je najťažšia. Nie preto, že by bola náročná, ale preto, lebo nám je cudzia. To, čo musíme urobiť, keď sme zhrešili alebo keď sa cítime usvedčení z hriechu, je zastaviť sa… a súhlasiť s Bohom, že to, čo sme urobili, je hriech. V Biblii sa píše: „Ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti.“2

Po druhé, musíme súhlasiť, že si už nemusíme odpykať svoje hriechy, pretože to za nás urobil Ježiš svojou smrťou na kríži.

A po tretie, musíme sa od toho hriechu odvrátiť a obrátiť sa späť k Bohu, čo sa nazýva pokánie. 

Ako riešiť pokušenie 

Predstav si, že som na rybačke a moja myseľ začne blúdiť. Dajme tomu, že zablúdi k žene, ktorej plavky len máločo zakrývajú. V určitom bode pocítim usvedčenie z hriechu… zo svojej žiadostivosti. Mám niekoľko možností. 

Môžem na to hľadať racionálne dôvody: „Čo už? Som len chlap. Čo narobím?“ Alebo to môžem ospravedlňovať: „V podstate som nezosmilnil, tak čo?“ Môžem preniesť vinu na ňu: „Čo tu robí na verejnosti v takomto oblečení?“ 

Alebo to môžem vyznať. Môžem súhlasiť s Bohom, že to bol hriech: „Pane Ježišu, bol som žiadostivý… vo svojom srdci aj mysli. Odpusť mi.“ Súhlasím, že Kristus zaplatil trest za tento hriech: „Pane, ďakujem, že si zaplatil za môj hriech.“ A súhlasím, že sa od neho odvrátim: „Pane, nechcem byť žiadostivý. Chcem žiť čistý a svätý život.“ Toto je proces vyznávania. 

Robím to denne, niekedy aj každú hodinu. Jednoducho tak často, ako zhreším. 

Keď svoje hriechy vyznáme, Boh nás od nich očistí a naše spoločenstvo s ním sa obnoví. A to je fakt dobrý pocit, že? Je to ako hlboké nadýchnutie sa čerstvého vzduchu. Malo by to byť absolútne úžasné. Ale je tu ešte jeden problém: 

Opakujúci sa hriech

Ako zabrániť tomu, aby sme upadali do toho istého hriechu znova a znova a znova?

Myslím si, že ako kresťania si uvedomujeme, že máme večný život a naše hriechy boli odpustené. Ale často podľa mňa zabúdame na to, že v nás prebýva Duch Svätý. Nie sme ponechaní sami na seba, aby sme nasledovali Ježiša z našich vlastných síl a snáh. 

Duch Svätý nás chce viesť, usmerňovať, dávať nám silu a motivovať nás. Boh nám dáva dokonca príkaz: „Buďte naplnení Duchom.“3 Ide o partnerstvo, a teda aj my v tom zohrávame úlohu. Úlohou Boha je viesť, usmerňovať a posilňovať. Naša úloha je dvojaká. 

Zostávanie v Ježišovi

Po prvé, musíme „zostávať v ňom“. Toto slovo, ktoré používa Ježiš, doslova znamená „prebývať v jednej domácnosti s niekým“. Našou zodpovednosťou je prebývať v jednom domove s Ježišom a byť mu tak blízko, ako je to len možné. 

To znamená, že sa nepomodlíme len raz denne, ale že sa budeme modliť priebežne po celý deň. Znamená to, že kedykoľvek niečo uvidíme, vzdáme mu za to vďaku. Ďakujeme mu počas celého dňa. Chválime ho, kedykoľvek si spomenieme na niečo, za čo mu chceme vzdať chválu. Kedykoľvek sa niečo udeje, z čoho nás Duch Svätý usvedčí, vyznáme mus voj hriech. Keď budeme ďakovať, chváliť Boha, vyznávať svoje hriechy a modliť sa, budeme prežívať Božiu blízkosť po celý deň. 

Keď takto „zostávame v ňom“, Duch Svätý bude mať plnú slobodu, aby nám dával svoju moc a pôsobil v nás. 

Spoliehanie sa na Boha

Našou druhou úlohou je spoliehať sa na Boha. Iste okolo seba vidíš ľudí, ktorí so sebou stále nosia fľašu s vodou. Napijú sa z nej vždy, keď zacítia, že niečo potrebujú.  

Je to určitý mechanizmus spoliehania sa. Keď sa cítia osamelí, napijú sa. Boja sa – napijú sa. Potrebujú sa zamyslieť – napijú sa. Keď pocítia akúkoľvek potrebu alebo smäd vo svojom živote, napijú sa. 

Ak chceme kráčať s Duchom, tento mechanizmus spoliehania sa musíme presmerovať na Boha. Kedykoľvek pocítime nejakú potrebu, povedzme Bohu: „Pane, daj mi múdrosť. Bože, teraz potrebujem silu. Ježišu, neviem, čo mám robiť. Ukáž mi, kadiaľ ísť.“ 

Keď sa budeme spoliehať na Boha a zostaneme v jeho blízkosti, Duch Boží nás povedie, a usmerní. 

Duchovné dýchanie

Spomenuli sme tu veľa rôznych vecí a pre lepšie zapamätanie by som rád použil ilustráciu s dýchaním. Keď dýchaš, musíš vydýchnuť a nadýchnuť sa. 

Výdych predstavuje vyznanie. Vydychuješ nečistý vzduch. Pamätaj na to, že vyznanie sa skladá z troch vecí. Súhlasíš s Bohom ohľadom svojho hriechu. Súhlasíš, že Kristus zaplatil trest za tento hriech. A súhlasíš, že sa v pokání odvrátiš od tohto hriechu. To je výdych toho, čo je v tebe nečisté.

Nádych je spoľahnutie sa na moc Ducha Svätého. To znamená, že v dôvere necháš Ducha, aby ťa viedol a usmerňoval. Môžeš sa spoľahnúť, že tak aj urobí, lebo sám Boh prikázal, aby sme boli naplnení Duchom.  

Pri tomto symbolickom nádychu povedz Bohu: „Pane, prosím, naplň ma, daj mi svoju moc a veď ma. Verím, že ty to naozaj urobíš.“

Takto sa nadychujeme a vydychujeme. Vyznávame hriechy a spoliehame sa na Božieho Ducha. Je to ako normálne dýchanie, preto to nerobíme len raz denne, ale po celý deň. Kedykoľvek zhrešíš, vydýchni (vyznaj hriech Bohu) a nadýchni sa (dôveruj Duchu Božiemu, že bude konať v tvojom živote). 

Spočiatku sa ti to možno bude zdať trochu čudné, ale ver mi, čoskoro ti to príde také prirodzené ako… dýchanie. 

Boh nás stvoril pre nový druh života, v ktorom budeme zažívať slobodu od moci hriechu a blízky vzťah s ním. Je to život lepší ako čokoľvek čo si ľudský mozog vie predstaviť. 

Nechoď s prázdnou nádržou

Ešte jedna ilustrácia na záver. Predstav si, že by si sa potápal s prázdnym dýchacím prístrojom. Bol by si ponorený pod ťarchou všetkej tej vody, úplne odrezaný od životodarného kyslíka. Preto je také dôležité čerpať z moci Ducha Svätého prostredníctvom duchovného dýchania. Bez neho sme odrezaní od svojich duchovných zdrojov, ktoré potrebujeme k nášmu kresťanskému životu. Dolieha na nás ťarcha našich hriechov a našich ľudských obmedzení. Tlačí nás to ku dnu a takto nedokážeme fungovať. 

Ale ak budeme napojení na Ducha Svätého, on nás môže zobrať na nádherné miesta, o ktorých sme ani netušili, že existujú. Jediné, čo musíme urobiť, je dýchať.  

Autor: Rick JamesB